Basic Slovak Text Week 2 Day 2

Ráno som sa zobudil trochu skôr, ako som chcel, ale bolo to v poriadku. Ležal som chvíľu v posteli a pozeral sa na okno. Vonku bolo ticho a ja som si hovoril, že dnes bude dobrý deň. Vstal som, pomaly som si urobil kávu a sadol si ku stolu. V tej chvíli som si všimol, že telefón vibruje. Bola to správa od kamaráta.

„Ahoj, si už doma? Máš čas ísť dnes von?“ písal.

Odpísal som mu: „Hej, som tu. Môžeme ísť po obede. Kam chceš ísť?“

On na to: „Neviem, možno len prejsť sa do mesta. Daj vedieť, keď budeš pripravený.“

Keď som dopil kávu, rýchlo som upratal kuchyňu a trochu som sa prešiel po byte. Mal som pocit, že dnes chcem robiť len jednoduché veci. Nič veľké, nič náročné. Len tak byť, dýchať, ísť pomaly. Už dlho som chcel mať deň, v ktorom nemusím riešiť veľa vecí naraz.

Okolo obeda som si pripravil malé jedlo a pri tom som rozmýšľal, čo budeme robiť s kamarátom. Možno pôjdeme len sedieť niekam na lavičku, alebo si dáme kávu vonku. Nie je to dôležité. Dôležité je byť spolu, rozprávať sa a cítiť, že všetko ide dobrým smerom.

Keď som vyšiel z domu, cítil som čerstvý vzduch a bolo mi príjemne. Cesta do centra bola krátka. Po chvíli som ho uvidel stáť pri obchode.

„Tak čo?“ spýtal sa ma.

„Nič veľké,“ usmial som sa. „Poďme len tak.“

Išli sme pomaly cez námestie. Okolo nás bolo veľa ľudí, ale aj tak som mal pocit, že čas ide pomaly. Rozprávali sme sa o tom, čo sme robili posledné dni. On mi hovoril, že mal veľa práce a málo času pre seba. Ja som mu povedal, že to poznám a že je dobré občas len zastaviť.

Sadli sme si na lavičku. Bolo tam ticho, len občas prešiel niekto okolo. Po chvíli ticha on povedal: „Vieš, niekedy mám pocit, že všetko robím rýchlo a aj tak nič nestíham.“

Povedal som mu: „Tak spomaľ. Nemusíš byť všade. Stačí byť tam, kde si teraz.“

Usmial sa a prikývol. A tak sme tam sedeli ešte dlho, bez toho, aby sme sa ponáhľali. Niekedy je práve to všetko, čo človek potrebuje.