Basic Slovak Text Week 1 Day 7

Ráno som sa zobudil skôr, ako som chcel. Vonku bolo ešte ticho a v izbe bola len malá svetlá čiara z okna. Chvíľu som ležal a rozmýšľal, čo mám dnes urobiť. „No, dobre,“ povedal som si potichu, „musím ísť do mesta a potom aj do obchodu.“

Keď som vstal, išiel som do kuchyne. Na stole bol chlieb, trochu masla a čaj. Urobil som si raňajky a pomaly som jedol. Počas jedenia som počul, že telefón zvoní v obývačke.

„Ahoj, si doma?“ ozval sa hlas mojej kamarátky.

„Hej, som. Čo sa deje?“ spýtal som sa.

„Len som chcela vedieť, či pôjdeš dnes do mesta. Ja tam idem tiež,“ povedala.

„Môžeme ísť spolu,“ odpovedal som.

„Dobre, prídem o desať minút,“ povedala a zložila.

Rýchlo som si obliekol bundu, zobral kľúče a vyšiel som pred dom. O chvíľu prišla a spolu sme sa vybrali smerom k centru. Po ceste sme sa rozprávali o bežných veciach.

„Máš dnes veľa práce?“ spýtala sa.

„Nie, len pár malých vecí. A ty?“

„Ja tiež nie. Chcem len kúpiť niečo do bytu a možno sa pozrieť na nové topánky.“

V meste bolo viac ľudí ako zvyčajne. Pri jednom stánku sme sa zastavili a pozerali sme sa na malé šálky a taniere.

„Tieto sú pekné,“ povedala.

„Áno, ale sú trochu drahé,“ zamrmlal som.

„To je pravda. Tak poďme ďalej.“

Potom sme si sadli na lavičku pri parku. Slnko už bolo vyššie a bolo príjemne teplo. Videli sme deti, ako sa hrajú, a starších ľudí, ktorí pomaly chodili okolo.

„Niekedy je dobré len tak sedieť a pozerať,“ povedal som.

„Hej, ja to mám rada. Človek môže na chvíľu prestať myslieť na všetko.“

Po chvíli sme vstali a išli do obchodu s potravinami. Kúpili sme chlieb, mlieko, trochu ovocia a pár ďalších vecí. Pri pokladni bola dlhá rada, ale nikto sa nesťažoval.

„Už pôjdeš domov?“ spýtala sa, keď sme vyšli von.

„Áno, mám ešte niečo urobiť.“

„Tak dobre. Maj pekný deň.“

„Aj ty,“ povedal som a zamával.

Cestou domov som rozmýšľal o tom, aký bol deň jednoduchý, ale aj príjemný. Niekedy netreba veľa. Stačí len ísť von, stretnúť niekoho blízkeho a mať chvíľu pokoja.