Basic Slovak Text Week 1 Day 6

Ráno sa zobudím skôr, ako zazvoní môj telefón. Je ešte ticho, len malé svetlo ide cez okno. Chvíľu len ležím a rozmýšľam, čo dnes bude. „No poď, vstávaj,“ poviem si potichu. Musím ísť do práce, ale mám ešte čas. Dám si malú kávu a sadnem si ku stolu. Pozerám sa von a je mi dobre, je tam pokoj.

O chvíľu mi príde správa od kamarátky. „Ahoj, kde si? Ideme dnes spolu na obed?“ píše mi. Usmejem sa a odpíšem: „Áno, jasné, som tu. Dám ti vedieť, keď budem mať čas.“ Je fajn, keď niekto myslí na mňa hneď ráno.

Potom idem do mesta. Vonku je veľa ľudí, každý ide niekam. Niektorí sa ponáhľajú, iní len tak stoja a rozprávajú sa. Cítim, že mám dobrý deň. V obchode si kúpim malú vodu a chlieb. Predavačka sa na mňa pozrie a povie: „To je všetko?“ „Áno, ďakujem,“ poviem a idem ďalej.

V práci sedím pri stole a robím malé veci, ktoré musím spraviť každý deň. Nie je to ťažké, ale musím byť pozorný. Môj kolega príde ku mne a pýta sa: „Máš chvíľu?“ „Hej, čo sa deje?“ poviem. „Len potrebujem vedieť, či budeš zajtra tu.“ „Áno, budem,“ odpoviem a on ide preč. Je to normálny deň, nič veľké, ale všetko ide tak, ako má.

Na obed idem von a stretávam kamarátku. Sedíme spolu pri stole. „Ako sa máš?“ pýta sa. „Dobre, len trochu unavený,“ poviem jej. „A ty?“ „Ja tiež, ale už som si zvykla,“ smeje sa. Dáme si jedlo a rozprávame sa o malých veciach. Je mi s ňou príjemne.

Po práci idem domov. Je už ticho, veľa ľudí je preč. Cítim, že som unavený, ale spokojný. Doma si dám čaj a sadnem si na gauč. Premýšľam, čo ešte dnes spravím. „Možno si len oddýchnem,“ poviem si. Zapnem malé svetlo a je mi dobre.

Večer mi zavolá kamarát. „Hej, ideš zajtra von?“ pýta sa. „Možno, uvidím,“ odpoviem. „Dobre, daj mi vedieť.“ Po hovore si ľahnem do postele. Je pokoj, ticho a ja cítim, že deň bol jednoduchý, ale pekný. Zatváram oči a myslím na to, čo príde zajtra.