Basic Slovak Text Week 1 Day 5

Ráno som sa zobudil trochu skôr ako zvyčajne. Vonku bolo ešte ticho a ja som si povedal, že je to dobrý čas začať deň pomaly. Vstal som, otvoril okno a cítil som čerstvý vzduch. „No, toto bude asi dobrý deň,“ povedal som si potichu.

V kuchyni som si spravil malú kávu. Pri stole som chvíľu sedel a rozmýšľal, čo vlastne dnes mám robiť. „Mám toho veľa, ale nejako to dám,“ pomyslel som si. Telefón mi zavibroval. Bola to správa od môjho kamaráta Mira.

„Ahoj, si doma? Môžem prísť?“ písal.

Napísal som mu späť: „Jasné, poď. Som tu.“

O dvadsať minút zazvonil. Otvoril som dvere a Miro sa usmial. „Ahoj, tak čo, ako sa máš?“

„Dobre, len mám dnes veľa vecí,“ odpovedal som.

„Neboj, dáš to. Poď, dáme si ešte jednu kávu,“ povedal a vošiel dnu ako doma.

Sadli sme si opäť ku stolu a rozprávali sa o úplne bežných veciach. On mi hovoril o práci, ja jemu o tom, čo ma čaká tento týždeň. „Vieš,“ povedal Miro, „niekedy mám pocit, že stále len bežím. A aj tak nestíham.“

„Hej, poznám to. Ale taký je život,“ povedal som. „Len treba robiť krok po kroku.“

Po chvíli musel ísť. „Tak ja idem, mám niečo vybaviť v meste.“

„Dobre, maj sa,“ povedal som mu pri dverách.

„Ty tiež. A ozvi sa, keď budeš mať čas.“

Keď odišiel, chvíľu som ešte upratoval. Dal som riady do drezu, otvoril som okno v obývačke a pustil som si tichú hudbu. Bolo to celkom príjemné. Potom som si sadol k počítaču, aby som urobil to, čo som potreboval.

Po pár hodinách som si povedal, že už stačí. Obliekol som si bundu a vyšiel som na krátku prechádzku. Vonku bolo veľa ľudí, niektorí sa ponáhľali, iní len tak stáli pri obchodoch a rozprávali sa. Pri parku som si sadol na lavičku a pozeral som na deti, ktoré sa hrali. Bolo to jednoduché, pokojné a milé.

„Takto by to malo byť častejšie,“ pomyslel som si. „Trochu ticha, trochu pohybu, trochu života.“

Keď som sa vrátil domov, cítil som sa lepšie. Doma bolo teplo, svetlá jemné a všetko bolo presne tam, kde má byť. Dal som si čaj, sadol som si na gauč a povedal som si: „Dobre, deň ešte neskončil, ale už teraz je fajn.“