Basic Slovak Text Week 1 Day 4

Ráno sa zobudím skôr, ako zvoní budík. Je ešte ticho a ja chvíľu ležím v posteli. Rozmýšľam, čo dnes musím urobiť, ale potom si poviem, že teraz nemusím riešiť všetko naraz. Vstanem, idem do kuchyne a dám si trochu vody. Vonku je ešte tma, ale už vidím, že bude pekný deň.

Sadnem si ku stolu a otvorím malý zápisník. Mám tam pár vecí, ktoré chcem spraviť. Nič veľké, len bežné veci. „Najprv pôjdem do obchodu,“ poviem si nahlas. „Potom možno zavolám Marekovi.“ Marek je môj kamarát, býva blízko a často sa stretávame. Niekedy len sedíme na lavičke pri dome a rozprávame sa o hlúpostiach.

Po krátkej chvíli sa oblečiem a idem von. Na ulici je pokoj. Stará pani z vedľajšieho bytu práve zamyká dvere. „Dobré ráno,“ poviem jej. „Áno, dobré,“ odpovie so slabým úsmevom. Pokračujem ďalej a cítim, že vzduch je čerstvý. Mám rád také rána.

V obchode nie je veľa ľudí. Beriem len to, čo potrebujem: chlieb, syr, trochu ovocia. Pri pokladni sa mladý muž usmeje a povie: „Máte bonus kartu?“ „Nie, nemám,“ odpoviem. „Nevadí,“ povie a dá mi blok. Je to krátka a úplne jednoduchá chvíľa, ale aj tak ma trochu poteší.

Keď prídem domov, urobím si malú raňajku. Pri jedle rozmýšľam, či zavolám Marekovi teraz, alebo až neskôr. Nakoniec mu napíšem správu: „Si doma?“ Odpovie rýchlo: „Hej, som. Prídeš?“ Tak idem.

Cestou k nemu vidím deti hrať futbal. Smejú sa, kričia „poď sem!“ a „daj to sem!“. Je to milé. U Mareka zaklopem a on hneď otvorí. „Čau, poď ďalej,“ povie. Sadneme si, dá mi čaj a začneme sa rozprávať. Hovoríme o práci, o tom, čo sme robili cez víkend, a trochu aj o tom, čo by sme chceli robiť ďalej. Nič vážne, len bežné myšlienky.

„Máš čas zajtra?“ spýta sa. „Možno,“ poviem. „Uvidím, ako bude deň.“ Marek prikývne. „V poriadku. Aj tak mi napíš.“

Keď idem domov, deň je už jasný. Cítim sa pokojne. Nie preto, že som spravil niečo veľké, ale preto, že som mal jednoduchý, dobrý deň. Niekedy to stačí.