Basic Slovak Text Week 1 Day 3

Ráno som sa zobudil trochu skôr, ako som plánoval. Bolo ešte ticho a ja som chvíľu len ležal a pozeral sa na okno. Vonku bolo trochu svetla, ale stále som cítil, že by som rád ešte spal. Potom som si povedal: „No dobre, poďme na to,“ a pomaly som vstal. Dal som si vodu, umyl si tvár a sadol si za stôl. Chcel som si naplánovať deň, ale hneď som si uvedomil, že mám dosť práce aj bez toho, aby som všetko písal.

O chvíľu mi zazvonil telefón. Bola to kamarátka. Spýtala sa ma, či mám čas ísť s ňou von. Povedal som jej: „Nie som si istý, dnes mám veľa toho, čo musím urobiť.“ Ona len odpovedala: „Ale veď pôjdeme na chvíľu, dáme si kávu a pôjdeš späť domov.“ Chvíľu som nad tým premýšľal, ale nakoniec som súhlasil.

Vonku bolo príjemne. Sadli sme si na malé miesto na rohu, kde sme už boli veľakrát. Objednali sme si kávu a chvíľu len sedeli. Ona hovorí: „Vieš, mám teraz také dni, keď rozmýšľam, čo vlastne chcem robiť.“ Ja na to: „Hej, myslím, že každý to tak má. Ja tiež často rozmýšľam, kde som a kam idem.“ Trochu sa usmiala a povedala: „Tak to je dobré vedieť, že v tom nie som sama.“

Po chvíli sme sa rozprávali o bežných veciach. O tom, čo robíme doma, čo plánujeme cez víkend, kde by sme chceli ísť v lete. Nič veľké, žiadne dôležité rozhodnutia, len jednoduché veci, ktoré robia deň lepším. Keď sme dopili kávu, pozrela sa na mňa a spýtala sa: „Pôjdeš už domov?“ Prikývol som: „Áno, mám ešte niečo, čo musím dokončiť.“

Cestou domov som rozmýšľal o našom krátkom stretnutí. Nebolo to nič veľké, ale cítil som sa lepšie. Často stačí len chvíľu sedieť s niekým, koho máš rád, a veci hneď vyzerajú inak. Keď som prišiel domov, otvoril som okno a pustil dnu čerstvý vzduch. Sadol som si k stolu, pozrel sa na svoju prácu a povedal si: „Dobre, poďme pokračovať.“

A tak som zvyšok dňa strávil v pokoji. Robil som to, čo som mal na pláne, ale tentoraz som sa necítil pod tlakom. Niekedy stačí len malý rozhovor, malý moment, aby bol celý deň o niečo lepší.