Basic Slovak Text Week 2 Day 1

Tu ráno bolo tiché, len slabé svetlo prišlo cez okno. Sedím pri stole a rozmýšľam, čo dnes budem robiť. Hovorím si: „Dobre, mám čas, nemusím sa ponáhľať.“ Vtom počujem, ako mi telefón pípa. Je to správa od kamaráta. Píše: „Ahoj, si doma? Idem okolo, môžem sa zastaviť?“ Odpíšem mu: „Áno, jasné, príď. Som tu.“

Kým príde, idem do kuchyne. Dám si trochu vody a pripravím si malú kávu. Mám rád ten moment, keď je všetko tiché a ja len sedím pri stole. Myslím na to, čo musím spraviť do práce, ale hovorím si, že potom. Teraz je čas len tak byť.

O pár minút niekto zaklope na dvere. Otvorím a tam stojí on, s úsmevom. „Čau, ako sa máš?“ pýta sa. „Dobre, a ty?“ odpoviem. Vojde dnu, sadne si a hovorí: „Vieš čo, mám trochu času, tak som išiel okolo. Myslel som, že dáme malý rozhovor.“ Usmejem sa: „Jasné, prečo nie.“

Sme len tak spolu, rozprávame o tom, čo kto robí, ako bolo v práci, čo nás čaká cez víkend. On hovorí: „Bol som včera v meste a videl som malý obchod. Majú tam dobré veci. Mohli by sme tam ísť niekedy spolu.“ Hovorím: „Áno, môžeme. Teraz nemám nič dôležité.“

Potom sa ma pýta: „Máš niečo na dnes?“ Zamyslím sa a poviem: „Niečo mám, ale nie hneď. Musím len napísať jeden e-mail a potom pôjdem do obchodu.“ On kývne hlavou: „Tak dobre, nechcem ťa zdržiavať. Len som chcel prísť na chvíľu.“ Ja mu hovorím: „To je v poriadku, som rád, že si tu.“

Keď odchádza, poviem: „Dávaj na seba pozor.“ On sa usmeje: „Hej, jasné. Vidíme sa potom.“ Zavriem dvere a zostanem na chvíľu stáť. Je ticho, ale je to dobré ticho. Cítim, že deň bude pokojný.

Idem späť ku stolu, vezmem si notebook a začnem písať e-mail. Nie je dlhý, len pár viet. „Hotovo,“ poviem si. Potom si vezmem bundu, kľúče a idem von. Vonku je trochu chladno, ale dá sa. Kráčam pomaly po ulici a myslím na to, aké je fajn mať ľudí, ktorí sa môžu len tak zastaviť.

A tak pokračuje môj deň, nič veľké, nič zlé, len obyčajný čas, ktorý je vlastne veľmi dobrý.